Benefity zamestnancov z hľadiska daňových a účtovných predpisov

Vyhľadávanie v online časopise

Dátum: 13. 6. 2024 Rubrika: Daň z príjmov Zo seriálu: Benefity zamestnancov z hľadiska daňových a účtovných predpisov

V súčasnosti sa stáva praxou, že zamestnávatelia poskytujú svojim pracovníkom rôzne peňažné a nepeňažné príspevky nad rámec štandardnej mzdy za vykonávanú závislú činnosť. Tieto plnenia, ktoré často presahujú základné požiadavky stanovené predpismi, môžu obsahovať napríklad príspevky na dopravu na pracovisko, ubytovanie či parkovanie. Tento článok sa zaoberá otázkami, ako sú takéto plnenia účtované a aká je ich daňová úprava z hľadiska zamestnanca i zamestnávateľa, pričom zohľadňuje aktuálnu legislatívnu úpravu. Ďalej sa zameriava na definíciu zamestnanca a zamestnávateľa na účely dane z príjmov, poukazuje na špecifiká vymedzenia a zdaňovania rôznych druhov príjmov zo závislej činnosti a reflektuje aj ďalšie daňové aspekty súvisiace s poskytovaním zamestnaneckých benefitov.

Zamestnávatelia poskytujú rôzne peňažné a nepeňažné plnenia svojim zamestnancom mimo bežnej mzdy za výkon závislej činnosti, a to vzhľadom na:

jeho povinnosti upravené rôznymi osobitnými predpismi [napr. zákonom č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce"), zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len "zákon o cestovných náhradách"), zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o BOZP")],

jeho dobrovoľné rozhodnutie poskytovať vyššie plnenia ako mu určujú osobitné predpisy alebo rôzne iné nepovinné plnenia tzv. zamestnanecké benefity ako napr. zabezpečenie dopravy na pracovisko, zabezpečenie ubytovania a parkovania a pod., ktoré môžu, ale nemusia byť aj daňovo upravené a v niektorých prípadoch aj daňovo zvýhodnené.

Z hľadiska zdanenia u zamestnanca a z hľadiska daňových výdavkov zamestnávateľa je daňové riešenie takýchto situácií upravené zákonom č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP").

Akým spôsobom sa účtuje o takýchto plneniach bude uvedené v záverečnej časti.

Definícia zamestnávateľa a zamestnanca na účely dane z príjmu

V prvom rade je potrebné upozorniť na špecifické posúdenie zamestnanca a zamestnávateľa na daňové účely, t.j. na účely určenia daňových povinností podľa ustanovení ZDP.

______________________________

Zamestnanec a zamestnávateľ je na daňové účely vymedzený v § 2 písm. aa) ZDP, podľa ktorého je zamestnancom daňovník s príjmami podľa § 5 ZDP prijatými od platiteľa týchto príjmov, ktorý je zamestnávateľom.

Zároveň je tento zamestnávateľ aj platiteľom dane podľa § 2 písm. v) ZDP, podľa ktorého je platiteľom dane fyzická alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo

preddavok na daň

od daňovníka, a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a

majetkovo za ne zodpovedá.

Z uvedeného vyplýva, že na účely ZDP je zamestnanec posudzovaný v širšom kontexte a pre viacero druhov činností, z ktorých plynú príjmy zo závislej činnosti určené v § 5 ZDP ako len zamestnanec, ktorý má uzatvorený pracovnoprávny vzťah resp. iný zmluvný vzťah upravený Zákonníku práce, pričom príjem na základe takto uzatvoreného zmluvného vzťahu je príjmom podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP, čo je naozaj len jeden z viacerých druhov príjmov zo závislej činnosti upravených v § 5 ZDP.

V kontexte uvedeného je potrebné následne posudzovať aj rôzne iné daňové situácie, ktoré majú nadväznosť na dosahovanie príjmov zo závislej činnosti ako napr. oslobodenia nastavené v § 9 ZDP.

Ide napr. o oslobodenie príspevkov zo štátneho rozpočtu alebo rozpočtov obcí, príspevkových a neziskových organizácií, ktoré sú oslobodené od dane, ale s výnimkou prípadov, ak súvisia s činnosťou, z ktorej príjmy sú príjmami zo závislej činnosti, a to nielen v prípade, ak ide o zamestnanca v rámci výkonu činnosti na základe napr. pracovnoprávneho vzťahu uzatvoreného podľa Zákonníka prác ale napr. aj o konateľa spoločnosti alebo inej fyzickej osoby, ktorá poberá napr. odmenu za výkon funkcie v orgánoch právnických osôb [§ 9 ods. 2 písm. j) ZDP], ktorý sú posudzovaný ako zamestnanci v kontexte základných pojmov uvedených v § 2, a to konkrétne základného pojmu "zamestnanec" podľa § 2aa a príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP.

______________________________

Podľa § 5 ods. 2 ZDP sú príjmami zo závislej činnosti príjmy uvedené v § 5 ods. 1 ZDP bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.

Podľa § 5 ods. 1 ZDP ide napr. o:

príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva,

príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,

platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov SR, verejného ochrancu práv, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území SR, prokurátorov SR a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR ustanovené osobitnými predpismi,

odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa iných ustanovení § 5 ods. 1 ZDP,

príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa zákona č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z. n. p. (ďalej len "zákon o sociálnom fonde"),

príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,

obslužné (napr. v súlade s ustanoveniami § 16 ods. 15 a 19 zákona č. 30/2019 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.).

Ocenenie príjmu zo závislej činnosti

Aj pri ocenení príjmu zo závislej činnosti sa vychádza zo základných pojmov, a to konkrétne z § 2 písm. c) ZDP, kde je upravené, že príjmom je peňažné a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon (ZDP) neustanovuje inak.

______________________________

Iné ocenenie je v prípade príjmov zo závislej činnosti nastavené výlučne pri nepeňažnom plnení poskytnutom určitými zamestnávateľmi, a to formou poskytnutia napr.

zamestnaneckých akcií

alebo

obchodných podielov

, ktoré po splnení určených podmienok v § 5 ods. 7 písm. q) ZDP sú ocenené priamo v tomto ustanovení, a to vo výške nominálnej ceny poskytnutej zamestnaneckej akcie resp. vo výške vstupnej ceny upravenej v § 25a ZDP pri poskytnutom obchodnom podiele, pričom sú tieto aj oslobodeným príjmom zo závislej činnosti.

______________________________

Z uvedeného je teda zrejmé, že napr. v prípade akéhokoľvek poskytnutého nepeňažného plnenia, ktoré nie je obstarané (napr. zakúpená permanentka v určenej hodnote pre zamestnanca do relaxačného zariadenia, ktorá je následne poskytnutá zamestnancovi) je potrebné ho oceniť uvedeným spôsobom, t.j. cenou obvyklou. Napríklad, ak zamestnávateľ zabezpečuje parkovanie pre svojich zamestnancov na vlastnom parkovisku, najskôr by mal parkovanie oceniť bežnou cenou plateného parkovného v jeho lokalite alebo blízkej lokalite, t.j. cenou bežne

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Oceňovanie nepeňažných príjmov zamestnancov