Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Povinná dokumentácia pri transferovom oceňovaní
Dátum: Rubrika: Problémy z praxe
Je známe, že medzinárodné spoločnosti podnikajúce v rámci globálnej ekonomiky tvoria až 60 % svetového obchodného obratu. Spoločným znakom takýchto nadnárodných a cezhraničných daňových subjektov je to, že sú umiestnené v rozdielnych daňových jurisdikciách, samozrejme, s rozdielnym zdanením. Daňové subjekty majú v praxi záujem produkovať zisk (základ dane) tam, kde je to pre ne daňovo výhodnejšie. Daňovú výhodnosť možno dosiahnuť presunom zisku medzi osobami v rámci legislatívy jednej krajiny alebo presunom zisku medzi osobami cez hranice do krajiny s daňovo priaznivejšou legislatívou. V tejto súvislosti je oceňovanie predmetu obchodných transakcií jeden z najvýznamnejších problémov v teórii aj v praxi účtovníctva a zdaňovania.
Je známe, že medzinárodné spoločnosti podnikajúce v rámci globálnej ekonomiky tvoria až 60 % svetového obchodného obratu. Spoločným znakom takýchto nadnárodných a cezhraničných daňových subjektov je to, že sú umiestnené v rozdielnych daňových jurisdikciách, samozrejme, s rozdielnym zdanením. Daňové subjekty majú v praxi záujem produkovať zisk (základ dane) tam, kde je to pre ne daňovo výhodnejšie. Daňovú výhodnosť možno dosiahnuť presunom zisku medzi osobami v rámci legislatívy jednej krajiny alebo presunom zisku medzi osobami cez hranice do krajiny s daňovo priaznivejšou legislatívou. V tejto súvislosti je oceňovanie predmetu obchodných transakcií jeden z najvýznamnejších problémov v teórii aj v praxi účtovníctva a zdaňovania.
Pojem oceňovanie (pricing, costing, assessment, appraisal) je spôsob alebo postup vyjadrovania objektu oceňovania v peňažných jednotkách (cenách). Oceňovanie patrí k najvýznamnejším problémom v teórii aj v praxi účtovníctva a zdaňovania. Ak sa presun zisku realizuje cez cielené oceňovanie výrobkov, služieb a iných plnení, napr. úrokov, dochádza k transferovému oceňovaniu.
Transferové oceňovanie (transfer pricing) je určovanie cien v obchodných transakciách medzi vzájomne ekonomicky a personálne prepojenými subjektami, ktorého cieľom je umelo ovplyvniť tvorbu zisku v teritóriách s nižším zdanením na úkor teritórií so zdanením vyšším.
V domovskej krajine sa produkt ocení len na úrovni nákladov (bez zisku) a zisk sa dosiahne predajom v krajine s priaznivým zdanením. Jednotlivé krajiny sa snažia alokovať zisk (základ dane) vo svojej kompetencii a získať tak daňový profit do svojho štátneho rozpočtu. Rovnako je to aj v podmienkach SR. Problémom je, že transferové ceny nie sú stanovené na voľnom trhu, a preto sa môžu líšiť od cien dohodnutých medzi nezávislými obchodnými partnermi v porovnateľných transakciách a za porovnateľných podmienok. Transferové ceny sa preto na daňové účely podrobujú overovaniu primeranosti ich výšky.
Základné pravidlá o transferovom oceňovaní
- Princíp nezávislého vzťahu (separate entity approach), podľa ktorého každý člen nadnárodného podniku podlieha dani z príjmov na základe princípu rezidencie alebo princípu zdroja príjmu. Princíp nezávislého vzťahu je zameraný na dva ciele:
- zabezpečenie primeraného daňového základu v každej jurisdikcii,
- zamedzenie dvojitému zdaneniu.
- Princíp obvyklých cien (arm´s length principle), ktorý sa rešpektuje pri vzájomných transakciách. Tento princíp je medzinárodným štandardom, ktorý uplatňujú pri kontrole správcovia daní vo väčšine krajín na celom svete. Obvyklé ceny sa v správe o transferovom oceňovaní a mnohonárodných podnikoch, publikovanej OECD v roku 1979, definujú ako „ceny, ktoré by boli za rovnakých, alebo za podobných podmienok dohodnuté medzi nezávislými podnikmi zainteresovanými v rovnakých alebo podobných obchodných transakciách alebo za podobných podmienok na rovnakom trhu“.
- Zmluvy o zamedzení dvojitému zdaneniu musia obsahovať pravidlá rešpektujúce metódy transferového oceňovania.
Metódy transferového oceňovania
Základné rozdelenie metód transferového oceňovania:
1. Metódy vychádzajúce z porovnávania ceny sú:
- Metóda nezávislej trhovej ceny (Comparable Uncontrolled Price Method), pri ktorej sa porovnáva cena prevodu majetku alebo služby dohodnutá medzi zahraničnými závislými osobami s porovnateľnou nezávislou trhovou cenou dohodnutou medzi nezávislými osobami. Problémom v praxi môže byť princíp porovnateľnosti obchodov alebo spoločností uskutočňujúcich tieto obchody prostredníctvom cien tvorených na voľnom trhu.
- Metóda následného predaja (Resale Price Method), pri ktorej sa cena prevodu majetku nakúpeného zahraničnou závislou osobou prepočíta na nezávislú trhovú cenu z ceny, za ktorú táto zahraničná závislá osoba majetok opätovne predáva nezávislej osobe, zníženej o obvyklú výšku obchodného rozpätia porovnateľných nezávislých predajcov. Pri tejto metóde vzniká problém pri určení obchodného rozpätia opakovanej predajnej ceny. Dôležitým faktorom pri určení obchodného rozpätia je časový interval medzi pôvodným nákupom a predajom, pretože čím je tento interval dlhší, tým viac faktorov treba zohľadniť.
- c) Metóda zvýšených nákladov (Cost Plus Method), pri ktorej sa nezávislá trhová cena vypočíta zo skutočných priamych a nepriamych nákladov majetku alebo služby prevádzanej medzi zahraničnými závislými osobami, zvýšených o sumu cenovej prirážky uplatňovanej tým istým dodávateľom vo vzťahu k nezávislým osobám alebo o sumu cenovej prirážky, ktorú by uplatňovala nezávislá osoba v porovnateľnom obchode za porovnateľných podmienok. Pri uplatňovaní tejto metódy vzniká problém porovnateľnosti v rozdielnosti jednotlivých druhoch nákladov a uplatňovaní odlišných postupov účtovania.
- Metóda delenia zisku (Profit Split Method), ktorá vychádza z takého delenia predpokladaného zisku dosiahnutého nezávislými osobami, aké by očakávali nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu nezávislého vzťahu. Problém porovnateľnosti pri tejto metóde vzniká pri získavaní kvalitných externých údajov o trhu a o podrobnej analýze činností vykonávaných porovnávanými spoločnosťami.
- Metóda čistého obchodného rozpätia (Transacional Net Margin Method), ktorá zisťuje výšku ziskovej prirážky z obchodného vzťahu alebo finančného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám. Problémom uplatnenia tejto metódy je náročnosť zabezpečenia vysokého stupňa podobností mnohých aspektov na porovnanie týchto obchodných vzťahov.
Medzi ďalšie metódy transferového oceňovania patria:
- Metóda porovnateľných ziskov (Comparable Profits Method), ktorá vychádza z výsledkov porovnávania úrovne dosiahnutého zisku podniku s úrovňou zisku nezávislého podniku, ktorý sa zaoberá rovnakou alebo podobnou činnosťou za porovnateľných podmienok.
- Metóda návratnosti investovaného kapitálu (Return on Capital Method), je za
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.