Vznik záložného práva v daňovom procese

Podľa ust. § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok") na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Pritom pod pojmom "daňový nedoplatok" je potrebné podľa § 2 písm. f) daňového poriadku rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane, pričom ide o kogentnú právnu úpravu.

Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Preto, ak sa daňový subjekt stane vlastníkom určitej veci, napríklad bytu, v budúcnosti, pretože spláca hypotekárny úver, tak správca dane naň môže zriadiť záložné právo rozhodnutím.

Predmetom záložného práva môže byť záloh - hnuteľná, nehnuteľná vec vo vlastníctve daňového dlžníka, pohľadávka daňového dlžníka, peňažné prostriedky v peňažnom ústave na účte daňového dlžníka, cenné papiere, mzda alebo plat daňového dlžníka podľa pracovného práva. Pojem "nehnuteľná vec" ustanovuje v § 119 ods. 2 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len "Občiansky zákonník"), pričom ide o pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ostatné veci sú hnuteľné. Pojem "mzda" špecifikuje v § 118 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p., pričom ide o peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Platové ohodnotenie sa poskytuje pri výkone závislej práce vo verejnom sektore, napríklad v štátnej službe podľa § 124 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., podľa ktorého má štátny zamestnanec právo na plat podľa svojho funkčného zaradenia do príslušnej platovej triedy.

Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku záložné právo správcu dane k pohľadávke daňového dlžníka je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený. Pritom daňový poriadok nekonkretizuje ďalšie obsahové náležitosti tohto vyrozumenia. Vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o zriadenie záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka, tak aj rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi, a aj poddlžníkovi, ktorý bol o tom vyrozumený.

Preto pokiaľ napríklad obec, ktorá je správcom dane z nehnuteľností, zriadila preventívne záložné právo na majetok daňového subjektu, pretože tento nemal uhradenú daňovú povinnosť v minulosti a bol podrobený daňovému exekučnému konaniu, ktoré obec viedla, obec konala v súlade s platným právom.

V súvislosti s uvedeným je podstatný aj § 81 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého je správca dane oprávnený na účely zriadenia záložného práva na majetok daňového dlžníka vyzvať daňového dlžníka, aby predložil súpis svojho majetku. Daňový dlžník je povinný tejto výzve v určenej lehote vyhovieť. Správca dane má právo skontrolovať pravdivosť súpisu majetku daňového dlžníka.