Súdny dvor EÚ sa zaoberal otázkami zdaňovania jednoúčelových a viacúčelových poukazov

Nemecká spoločnosť M-GbR predávala v priebehu roka 2019 prostredníctvom svojho internetového obchodu predplatené karty alebo kódy poukazov umožňujúce dobitie používateľských účtov určených na nákup digitálneho obsahu v internetovom obchode X.

Tieto karty s názvom "X-Cards" umožňovali kupujúcim dobíjať užívateľské účty obchodu X v určitej nominálnej hodnote v eurách. Po dobití takéhoto účtu mohol jeho majiteľ kúpiť digitálny obsah v obchode X spravovanom spoločnosťou Y so sídlom v Spojenom kráľovstve za ceny v ňom uvedené.

Spoločnosť Y bola zodpovedná za vydávanie X-Cards a predávala ich v Európskej únii s rôznymi identifikátormi príslušnej krajiny prostredníctvom rôznych distribútorov. X-Cards s identifikátorom "DE" boli určené výlučne zákazníkom, ktorí majú bydlisko v Nemecku alebo sa v Nemecku obvykle zdržiavajú a majú nemecký užívateľský účet X.

V súlade s podmienkami používania kódov poukážok, ktoré uverejnila spoločnosť Y v obchode X, mali zákazníci pri otvorení užívateľského účtu poskytnúť presné informácie umožňujúce určiť miesto ich trvalého bydliska alebo o mieste, kde sa obvykle zdržiavajú. V internetovom obchode spoločnosti M-GbR bolo tiež uvedené, že zákazník, ktorý si dobíja svoj užívateľský účet, si musí vopred zistiť krajinu, v ktorej je tento účet zaregistrovaný. Vzhľadom na striktné rozlíšenie krajín v súvislosti s uplatňovaním X-Cards môžu zákazníci aktivovať len kredity, ktoré boli skutočne určené pre krajinu zodpovedajúcu ich užívateľskému účtu.

V roku 2019 spoločnosť M-GbR kúpila X-Cards vydané spoločnosťou Y, prostredníctvom dodávateľov L 1 a L 2 so sídlom v členských štátoch EÚ iných ako Nemecko a Spojené kráľovstvo.

Spoločnosť M-GbR posúdila X-Cards na účely DPH ako viacúčelové poukazy, keďže pri predaji týchto kariet nebolo s istotou známe bydlisko konečného zákazníka alebo miesto, kde sa konečný zákazník obvykle zdržiava. Identifikátor krajiny, ktorý spoločnosť Y pridelila každému poukazu, by nepostačoval na to, aby sa s istotou určilo miesto poskytovania služieb, keďže spoločnosť Y neoveruje údaje zákazníkov pri otváraní užívateľských účtov X, ani pri ich ďalšom použití. Okrem toho si veľa zákazníkov s bydliskom mimo Nemecka otvorilo nemecký užívateľský účet X najmä z dôvodu tarifných výhod a kúpilo si X-Cards od spoločnosti M-GbR s identifikátorom krajiny "DE" (Nemecko).

Na základe vykonanej daňovej kontroly nemecký daňový úrad považoval X-Cards za jednoúčelové poukazy. Dôvodil, že ich mohli používať len zákazníci s bydliskom v Nemecku, ktorí disponujú nemeckým užívateľským účtom X, a teda miesto dodania sa nachádza v Nemecku. Skutočnosť, že niektorí zákazníci prípadne mohli obísť podmienky používania týchto kariet stanovené spoločnosťou Y tým, že úmyselne poskytli nepravdivé údaje alebo zatajili svoju adresu internetového protokolu (IP), nebola podľa daňového úradu rozhodujúca na účely daňovej kvalifikácie uvedených kariet ako jednoúčelových poukazov. Nemecký daňový úrad sa tiež domnieval, že spoločnosť Y, ako aj ostatní sprostredkovatelia, považovali X-Cards za jednoúčelové poukazy. Daňový úrad preto určil preddavok na DPH, ktorú mala spoločnosť M-GbR uhradiť.

Spoločnosť podala žalobu na príslušný súd, ktorý ju zamietol ako neopodstatnenú. Podala preto opravný prostriedok na Spolkový finančný súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.